Viva homo stultus!

(Nech žije člověk bláznivý! Pojednanie k prvému aprílu...)

Latinský výraz aprilis znamená druhý, ďalší. Takže mesiac apríl by nemal byť v poradí štvrtý, lež druhý. Nie, nie je to prvoaprílový žart. On druhý totiž bol, ale tak dávno, že dnešní apríloví vtipálkovia si to nemôžu pamätať.

V starom Ríme mal rok pôvodne  len desať mesiacov a apríl nasledoval po prvom kalendárnom mesiaci nazvanom po bohu vojny Marsovi.  Neskôr pribudol  k desiatim mesiacom január a február, oba priradené až na koniec roka. Počet dní v mesiaci sa znížil, ale apríl zostával stále  druhým mesiacom, na počiatku ktorého  sa ale slávil Nový rok! Po nejakom čase sa posledné dva mesiace  presťahovali pred marec a apríl. Začiatok roka sa však stále svätil až na jar. Čo je v podstate oveľa logickejšie. Jar je novým začiatkom... Francúzsky kráľ Karol IX. bol však inej mienky a preložil koniec starého a nástup nového roka na rozhranie decembra a januára.  Postupne ho nasledovali panovníci iných krajín a pôvodný roztopašný sviatok radosti a veselosti, prvý apríl,  stratil svoj význam. Ľudia si prestali na prvého apríla dávať darčeky, pretože už nebol Novým rokom, ale obyčajným kalendárnym dňom. Možno aj preto – a nielen ako pozostalosť po zábavkami naplnenom prechode do Nového roku a ako dedičstvo mesiaca, v ktorom sa za éry starého Ríma nazhromaždilo najviac rôznych sviatkov a osláv – sa tento príslovečný dátum stal Dňom všetkých bláznov. Prvý apríl obrali o jeho prvenstvo (či skôr „druhenstvo“?): jednoducho si z neho urobili blázna... Odvtedy sa v mnohých krajinách vodia známi i neznámi za nos, vyvádzajú jeden druhému psie kusy a robia si zo svojich blížnych niekedy až neprístojné, kruté, hrubé alebo zlomyseľné žarty. Teda, vodila by som vás za nos: nielen odvtedy. Potešenie z toho, že si dokázali na prvého apríla - v prvý deň oslavovaného nového obdobia - vystreliť z niekoho iného, mali už spomínaní starí Rimania i Indovia (v závere slávností huli, takže vyvádzali jeden druhému „huloviny“). Hinduistický rok začínal tiež v aprílovom období, rovnako ako  jeden z  hlavných sviatkov  starých Germánov.  V Kašmíre sa na rozhraní marca a apríla veľmi samopašným a neviazaným spôsobom slávil gangaur, jarný sviatok nového roka.

S prvým aprílom je úzko spojená postava Blázna (nielen toho, ktorým sa stávate, keď naletíte na lep nejakému vtipnému roztopašníkovi). Sprevádza obdobie pred Veľkou nocou minimálne od stredoveku ako jeden z účastníkov farebných a skutočne bláznivých karnevalových sprievodov. Často kráčal na ich konci, ako prísľub nového začiatku. V niektorých krajoch vtedajšieho sveta Blázna samopaš čoskoro prešla: mesto si každý rok zvolilo za „trojdňového kráľa“ najväčšieho chudáčika, akého len našli (blázna). Mohol robiť a dostať, po čom len zatúžil. Lenže po treťom dni ho sťali. Pekný žart...

Že ste čakali čosi veselšie? Vstúpte úprimne do svojej aprílovej dušičky: sú vaše prvoaprílové žarty veselé alebo okorenené zlomyseľnosťou, iróniou, škodoradostnosťou, sarkazmom či uštipačnosťou?

Dokonca ani ľudia, ktorí sa rodia v mesiaci s dnes už hanlivým prívlastkom „bláznivý“, nebývajú práve z tých najroztopašnejších a najbláznivejších. Ak budem veľmi zovšeobecňovať (pretože sme všetci rozdielni a jedineční a nemali by sme sa nechať rôznymi teóriami hádzať do jedného vreca - hoci v stredoveku jednou z najväčších zábav v mesiaci apríl boli v istých geografických oblastiach práve súťaže v skákaní vo vreci), v prvých dvoch tretinách apríla prichádzajú na svet osoby s pomerne malou dávkou zmyslu pre humor. Možno skladové zásoby skutočného, láskavého a radosť prinášajúceho humoru   nakoniec  po toľkých kalendárnych zvratoch a prevratoch v apríli už došli... Ak títo ľudia nejaký ten humor v sebe predsa len ukrývajú, nasnažte sa ho veľmi v nich prebúdzať. Je skôr kúsavý a ostrý alebo prinajmenšom  čierny či tzv. anglický. V poslednej tretine apríla sa rodia jedinci, ktorí sú spoločenskí a  radi sa zabávajú i veselia. Lenže radšej na účet tých druhých, než na svoj... Nuž, typický apríl!

Starí Kelti v období, keď mi ako blázni vyvádzame bláznoviny ostatným neopatrným bláznom, oslavovali čvirikavých, klokotavých, štebotavých, švitorivých, trilkujúcich vtákov i vtáčikov. Ktovie, snáď i operenci s krídlami si na prvého apríla veselo rozprávajú šteklivé vtipy...

A čo dodať na záver? Nič z toho, čo ste si tu prečítali, nie je pravda. Prvý apríl!    

Juditka Peschlová, Il Matto

(môj autorský článok z roku 2002)

 

Kontakt

JUDITA PESCHLOVÁ
Praha: +420604927790
Bratislava:+421902411203
judita.andele@gmail.com